V dňoch 23.-24. apríla sa konala v Spišskej Novej Vsi medzinárodná konferencia s názvom „Využitie nerastných surovín Slovenska s dôrazom na energetické suroviny“. Na konferencii odznelo viac ako dvadsť odborných prednášok. Zástupcov účastníkov prijal primátor mesta PhDr. Ján Volný, PhD. Na záver bolo prijaté Vyhlásenie účastníkov:
Hlavný organizátor: Banícky spolok SPIŠ, Spišská Nová Ves
Spoluorganizátori: Mesto Spišská Nová Ves, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenské technické múzeum Košice, Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska, Slovenská banská komora, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Slovenská banícka spoločnosť, Hlavný banský úrad SR, Ústav geovied F BERG TU Košice.
V prednáškach konferencie, ktorej sa zúčastnilo 115 účastníkov z 30 organizácii reprezentujúcich vyše 7600 pracovných miest v baníctve, geológii a pridružených činnostiach sa konštatovalo, že na Slovensku je viditeľný trend znižovania využívania domácich nerastných surovín napriek tomu, že sú overené zásoby energetických, rudných, nerudných a stavebných surovín. Európska únia vo viacerých rámcových dokumentoch deklaruje podporu prieskumu a využívania domácich nerastných surovín (Iniciatíva v oblasti surovín – zabezpečenie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe, Kritické nerastné suroviny pre EÚ a ďalšie). Uznesením vlády SR bola v roku 2012 schválená Koncepcia geologického výskumu a geologického prieskumu územia Slovenskej republiky na roky 2012 - 2016 (s výhľadom do roku 2020). Medzi jej prioritné ciele patrí zisťovanie, overovanie a hodnotenie zdrojov nerastných surovín a vytváranie podmienok pre racionálne využívanie a ochranu surovinových zdrojov.
Energetická bezpečnosť štátu a dostatok surovinových zdrojov, predovšetkým energetických nerastných surovín je jedným z kľúčových faktorov hospodárskeho rozvoja. Bez stabilnej, bezpečnej a ekonomicky efektívnej dostupnosti k surovinám a energiám nie je možné zabezpečiť ekonomickú, sociálnu a politickú stabilitu spoločnosti. Táto požiadavka aktuálne vystupuje do popredia v dobe narastania ukrajinsko-ruskej krízy. Súčasťou energetickej bezpečnosti štátu a rozvoja ekonomiky je aj využívanie vlastných energetických surovín a ich geologický prieskum, ktoré majú nezastupiteľný význam pri tvorbe zamestnanosti a hospodárskom rozvoji regiónov. Neuvážené rozhodnutia z minulosti vytvorili ekonomickú nestabilitu a trend znižovania zamestnanosti naďalej pokračuje.
Súčasný obraz európskej i svetovej produkcie nerastných surovín ukazuje, že najväčší záujem je o energetické nerastné suroviny. Kľúčovými surovinami sú ropa, uhlie, zemný plyn a urán. V podmienkach SR stanovilo Ministerstvo hospodárstva SR, ako jedno z východísk Energetickej politiky SR, vyvážený podiel jadrového paliva a fosílnych palív (ropy, zemného plynu, uhlia) na hrubej domácej spotrebe energetických palív.
Na konferencii odznelo 24 prednášok, kde sa konštatovalo, že na Slovensku má nezastupiteľnú úlohu hnedé uhlie. V súčasnosti sa pri jeho ťažbe kladie dôraz na minimalizovanie dôsledkov banskej činnosti na prírodu, používanie moderných dobývacích metód a následná činnosť zameraná na elimináciu vplyvu ťažby uhlia na životné prostredie.
Riešením minimalizácie záťaže na životné prostredie môže byť, hľadanie vhodných častí uhoľných ložísk na využitie progresívnej technológie akou je podzemné splyňovanie uhlia.
Slovensko má vysoký potenciál geotermálnej energie vo vymedzených geotermálnych oblastiach, avšak zistené (overené) množstvo geotermálnej energie predstavuje iba 5,58 %. Malé využitie je v poľnohospodárstve a pre energetické účely, kde pre využitie geotermálnej energie je veľký priestor. U nás, na rozdiel od Českej republiky sa ignoruje fakt, že máme overené geologické zásoby uránu minimálne v množstve 70 ročnej súčasnej spotreby Slovenska a ich využitiu sa rôznymi prostriedkami bráni. Keďže Slovensko nemá významné zásoby zemného plynu, preto na zaistenie bezpečnosti štátu rastie význam jeho podzemného skladovania
V prednáškach odznela nutnosť spolupráce medzi ťažobnými a mimovládnymi organizáciami. Na jednej strane si treba uvedomiť potrebu nerastných surovín a na strane druhej je potrebné poukázať na ochranu životného prostredia. Konštatovalo sa, že Slovensko ide v mnohých legislatívnych oblastiach a nielen v ochrane životného prostredia pri povoľovaní projektov nad rámec európskych smerníc – a to nielen pri ťažbe nerastných surovín, ale paradoxne aj pri obnoviteľných zdrojoch energie. Skupiny extrémnych aktivistov svojimi negatívnymi, katastrofickými scenármi dokážu prostredníctvom médií a ohybných politikov zastaviť nielen „zlý“ urán, ale aj „zlé“ obnoviteľné zdroje energie. Výsledkom silného ovplyvňovania tretím sektorom potom je nízka predikcia štátnej politiky = základný predpoklad pre investície do výroby energií, ťažby nerastných surovín a geologického prieskumu.
Každá ľudská aktivita predstavuje zásah do životného prostredia, ktorému sa nie je možné úplne vyhnúť, je však možné minimalizovať následky takejto činnosti. Konštatovalo sa, že len uvážlivým a rozumným prístupom k využívaniu nerastných a energetických surovín zúčastnenými stranami sa dá nájsť optimálne riešenie akceptovateľné občanmi dotknutého regiónu, samosprávy, občianskych a mimovládnych organizácií a v neposlednom rade štátu, ako vlastníka nerastného bohatstva.
Pre nápravu súčasného stavu žiadame kompetentné orgány štátnej správy a príslušné ministerstvá:
· aktualizovať surovinovú a energetickú politiku štátu a upraviť legislatívny rámec s cieľom efektívneho využitia domácich nerastných surovín a spravodlivého rozdelenia profitu z ich využívania,
· aby, štát ako vlastník nerastného bohatstva zodpovedne pristupoval k jeho využívaniu a naďalej podporoval ložiskový geologický prieskum energetických nerastných surovín, čím sa tiež získa informačná báza o geologickej stavbe a výskyte perspektívnych ložiskových území potrebná pre súčasné a budúce rozhodovanie o surovinovej politike,
· podporiť systém ochrany overených zásob tak, aby bolo možné ich perspektívne v budúcnosti využiť,
· zintenzívniť využívanie európskych fondov pri identifikácii a odstraňovaní záťaží po útlme baní a súvisiacich činnosti,
· podporovať stredné a vysoké školstvo vo výučbe geológie, baníctva a súvisiacich študijných odborov,
· podporovať ochranu banských pamiatok a ich sanácie.
V Spišskej Novej Vsi , 24.4.2014.